ZÁPISKY Z KALIFORNIE XII. - SONOMA VALLEY

Autor: Ľubica Rusnáková | 25.5.2015 o 11:13 | (upravené 26.5.2015 o 1:11) Karma článku: 7,48 | Prečítané:  229x

Sonoma Valley zaberá pomerne úzke, asi 27 km dlhé územie, ohraničené na západe aj na východe pohoriami. Pozostáva z asi 2400 hektárov vinohradov a nachádza sa tam takmer päťdesiat vinárstiev. Ja som mala možnosť vidieť tri z nich.  

Streda –  1. október 2014
Raňajky v hoteli boli fakt vynikajúce. Oproti mojej návšteve USA v roku 2009 a 2010 sa mi zdalo, že sa veľmi polepšili. Ale možno to bolo aj tým, že obyvatelia Kalifornie sú až príliš hrdí na svoju kuchyňu a nechcú jej urobiť hanbu. Pravdepodobne je to tak, že čím menšie mesto, tým lepšia kuchyňa. Alebo aj vo veľkých mestách treba vyhľadávať len podniky, ktoré navštevujú miestni. Určite nie tie, ktoré odporúča pätnásť z desiatich knižných sprievodcov.
Dnes máme s Róbertom v pláne prejsť autom celé údolie Sonoma Valley a samozrejme sa popritom chystáme navštíviť aj nejaké vinárstva. Na recepcii hotela sme obdržali mapku celého údolia aj s radou, ktoré vinárstva stoja za návštevu.

Počasie nám fakt praje.
Koniec septembra, 30 stupňov, blankytne modrá obloha a víno nedočkavo čakajúce na zmenu svojho trvalého pobytu.
(Z pivníc vinárstva do našej hotelovej izby.) 
Nevýhodou ochutnávok vína je len to, že nemôžete ísť autom. Teda... chudák ten, kto šoféruje. Je mi aj trochu ľúto Róberta, ktorý šoféruje počas celej našej dovolenky. Takže hlavný degustátor som ja. Kúpené fľaše nakoniec berieme so sebou, aby sme si na nich večer poriadne zgustli. V pohodlí našej hotelovej terasy, obklopenej „tropickou záhradou severu“.
Ešte skôr než sme vyrazili na cestu, prepadla však Róberta opäť jeho chorobná posadnutosť čistotou. Rozhodol sa, že musíme ísť do práčovne a urobiť „veľké pranie“. Asi osem kusov bielizne. Nemalo zmysel niečo proti tomu namietať, pretože mi bolo jasné, že bez hlavného šoféra aj tak neodídem.
Nikdy som si nepomyslela, že budem mať cestovateľský zážitok aj z „laundry“, čiže práčovne. Ja viem, že dnešní mladí ľudia sa už bežne vedia zorientovať v práčovniach a sotva by sa chovali ako my. Ale ja som predtým nikdy v živote neprala inak ako doma v práčke.
Občas sa v cudzine správam fakt ako idiot.
Nechceli sme sa príliš zdržiavať, tak sme zvolili najbližšiu z voľných práčok, na ktorú sme natrafili. Vôbec nás nenapadlo, že tam môžu byť aj iné, menšie. Nahádzali sme našich osem kusov bielizne dnu a porozhliadli sme sa po nejakom prášku. Samozrejme, všetky práčovne v Amerike sú plne vybavené automatom na mince, a tiež automatmi na prášok aj aviváž.
Ale my, národ šporovlivých, sa vždy snažíme ušetriť čo najviac. A tak Róbert ako najšetrnejší človek akého poznám, hodil mince tam, kde to bolo najlacnejšie. Vypadla mu nejaká škatuľka s bielym práškom. Mne sa to hneď akosi nezdalo a tak som sa napriek mojej naozaj mizernej angličtine snažila dopátrať v texte, na čo ten prášok vlastne slúži.
Bolo to bielidlo.
Neďaleko nás sedel pán, ktorý nás už chvíľu pozoroval. Pristúpil ku mne a podal mi veľkú fľašu voňavého tekutého zázraku. Nevedela som síce, čo mi hovorí, ale domyslela som si, že nás asi ľutuje a tak nám ponúkol svoj vlastný prášok. Samozrejme grátis. Róbertovi sa oči rozžiarili ako ledky v nočnom bare. A jeho tenký úsmev prezrádzal, že je nesmierne šťastný, pretože sme aspoň niečo ušetrili.
Zapli sme práčku. Cestou z práčovne sme si však všimli, že v miestnosti sú aj oveľa menšie práčky, ktoré tým pádom berú samozrejme aj menší počet štvrťdolároviek. Róbert, ktorý bol ešte pred chvíľou rozžiarený ako reflektor, okamžite zhasol.
Po dvadsiatich minútach prania sme bielizeň vybrali a presunuli sme sa k sušičkám. Poučení z predchádzajúcej skúsenosti, sme tentokrát hľadali tú najmenšiu. Aby sme náhodou neprerobili ďalšie dva štvrťáky.
Nastavili sme teplotu sušenia. Všimli sme si, že je tam akési číslo. 25. Nechcelo sa nám veriť, že by tam bolo treba nahádzať toľko mincí, ale návod na sušenie nebol nikde. Pristúpila som opäť k automatu na mince a rozmenila som sedem dolárov na drobné. Nahádzali sme dvadsaťpäť kusov mincí, zapli sušičku a... Až teraz sme zistili, že každý štvrťák predstavoval päť minút sušenia. To, že tam bolo číslo 25 znamenalo, že tam môžeme vhodiť maximálne 25 kusov mincí a tým pádom bude maximálny čas sušenia 125 minút.
Uff... to sme si dali. Čo už? Typickí sedliaci v meste. To sme my. Myslela som si, že tých 25 je čas sušenia. Čo teraz? Chceme ísť na výlet do údolia, ale strácame dve hodiny. Pokúsili sme sa vypnúť sušičku. Nedalo sa. Našťastie Róberta v poslednej chvíli napadlo, že treba aspoň znížiť teplotu na minimum, aby sa nám to oblečenie za tak dlhý čas sušenia nerozpustilo.
Aké z toho plynie ponaučenie? Že šetriť sa nevypláca. Ja to Róbertovi hovorím už celé roky:
- Nešetri! Zarábaj! Nemôžeš toľko ušetriť, koľko môžeš zarobiť.

Kým sa našich osem kusov bielizne prehadzovalo v bubne sušičky zo starny na stranu, šli sme na kávu a zmrzlinu – mimochodom bola vynikajúca. Takže sa naše pranie predražilo ešte viac. Ale...
Koniec dobrý, všetko dobré. Chceli sme zo Sonomy vypadnúť pred desiatou doobeda. Nakoniec sme vyrazili asi o pol jednej poobede.
Ešte šťastie, že Sonomské údolie je o dosť menšie ako údolie Napy. Aj vinárstiev v ňom je oveľa menej. Kdesi som sa dočítala, že zhruba 50. V Napa Valley je ich až okolo 250.
Sonoma, ktorú môžeme považovať za kolísku kalifornského vinohradníctva, disponuje aj o niečo chladnejším podnebím ako má Napa, ležiaca ďalej vo vnútrozemí. Sonoma Valley tak ponúka omnoho viac druhov viniča a aj rozmanitejšie podmienky na jeho pestovanie.
V 19. storočí stál tento okres na počiatku výroby ušľachtilých vín v celej Kalifornii.
Na sklonku 20. storočia však akosi upadol do tieňa Napa County a Napa mesta, ktoré tak prevzalo hlavnú úlohu počas novodobého rozkvetu vinohradníctva a výroby vína. A tak je tomu aj dodnes.

Prvé kalifornské víno bolo vyrobené ešte v roku 1782. Z odrôd, ktoré pestovali františkánski mnísi vo svojej misii San Francisco de Solano - viď predchádzajúci blog o Sonome. 
Spomenula som v ňom tiež to, že sa tu začali pestovať európske odrody viniča. Najvýznamnejšou mierou sa o to pričinil  rozmarný maďarský gróf Agoston Haraszthy, ktorý mal v neďalekých kopcoch nad mestom Sonoma usadlosť Buena Vista. Odtiaľ pochádza aj súčasný názov Buena Vista Winery – dnes už najstaršieho špičkového vinárstva v tejto lokalite. Bolo vybudované ešte v roku 1857. Za tento vinársky podnik získal gróf údajne niekoľko ocenení aj od samotného guvernéra Kalifornie. Doviezol z Európy okolo 300 rôznych odrôd vínnej révy. Behom pár rokov rozšíril vinice Buena Vista z pôvodných 227 hektárov na 2430 hektárov.
Úspechy, ako všetko v živote, neboli večné. Bolo mu vyčítané, že vsádza viac na kvantitu ako na kvalitu. Prestal prosperovať až sa nakoniec odsťahoval sa do Nikaraguy. Tam začal páliť rum.
Pokračoval teda aj naďalej vo výrobe chľastu.
Len trošku „pritvrdil“.
Najsmutnejšie na jeho príbehu je to, že sa utopil.
Vo vode. Nie v alkohole. 

Ale vrátim sa opäť k Sonoma Valley.  Celkovo najčastejšie pestovaným viničom je tu biela odroda Chardonnay.  Najviac bola vysádzaná v 70. a 80. rokoch minulého storočia. V tom čase zažívalo Chardonnay veľký boom. Až neskôr strhla na seba všetku pozornosť odroda Pinot Noir.   Nechýbajú ani červené odrody ako Cabernet a v nižšie položených častiach Merlot. A samozrejme preslávený kalifornský Zinfandel, desiatky rokov považovaný za čisto americký. Dnes už vieme, že jeho 100%-ný „americký pôvod“ je v skutočnosti chorvátsky.
Ale... Idem konečne k vinárstvam. Na recepcii hotela nám odporučili návštevu vinárstva Ledson Winery. Keďže som nemala vopred naštudované, ktoré vinárstva dýchajú ozajstnou históriou a ktoré sú už len novodobo vybudované, riadila som sa mapkou, ktorú sme dostali na recepcii hotela.

Ledson Winery je najsevernejšie z vinárstiev v údolí a my sme ho navštívili ako prvé.
Napriek tomu, že je postavené v štýle Franch Normandy a už z cesty je ľahko rozpoznateľné pre svoj historický vzhľad, je v skutočnosti vybudované len nedávno. Pôvodne tento kaštieľ, zámok, či hrad, ako ho tam volajú, stavali Ledsonovci na účely vlastného bývania.

Výstavbu zahájili v roku 1989. Vysadili necelých 7 hektárov Merlotu a začali pracovať na dome. Postupne, ako „hrad“ (tak ho miestni volajú) stále viac a viac nadobúdal svoj súčasný vzhľad, začali si okoloidúci ľudia budovu obzerať so stále väčším záujmom. Dokonca vraj liezli na plot, aby mali na stavbu lepší výhľad. A keď Ledsonovci dopestovali prvé strapce Merlotu a predali ho do okolitých vinárstiev, záujem neutíchol, ale naopak. Ešte vzrástol.

Prehodnotili svoj pôvodný plán a kaštieľ sprístupnili verejnosti. Samozrejme v ňom nechýbajú priestranné, nádherne zdobené degustačné miestnosti, mramorové krby, kazetové stropy, niekoľko barov prispôsobených k ochutnávkam. Hneď pri vstupe do budovy vám padnú oči na fantastické, rozľahlé drevené schodisko, ktoré vedie do horného podlažia. Nechýba v ňom ani luxusne vybavený svadobný apartmán, zdobený úžasnými intarziami a mozaikami, ručne brúsenými.

Rodina uviedla na trh svoje prvé víno v roku 1997. 1994 Ledson Estate Merlot. Po dvoch rokoch, v roku 1999, dokončili rekonštrukciu a sprístupnili verejnosti aj horné poschodie.

Spôsob predaja vína sa líši od niektorých predajcov napríklad aj tým, že dodnes uznávajú jedine spôsob „hand selling“, teda priamy predaj bez maklérov. Tvrdia, že potrebujú priamu väzbu so zákazníkom, nie sprostredkovanú. V „hrade“ majú celkom peknú predajňu s vínom, ale aj vynikajúcimi syrmi. My sme si tam kúpili Merlot aj Zinfandel. Vsadili sme na kvalitu, takže sme tam nechali trochu viac než sme pôvodne chceli.
Ale neoľutovali sme.

Rodina Ledsonovcov má aj priamo v Sonome, hneď vedľa Sonoma Plaza, svoj hotel, reštauráciu aj vinotéku. Takže kto by sem náhodou zablúdil a nemal by čas, alebo auto, môže degustovať aj priamo v Sonome.

Pri odchode sa nám naskytol takýto krásny výhľad.

Z Ledson Winery sme sa vybrali do ďalšieho, tiež nám odporúčaného vinárstva VJB Vineyards&Cellars.
Ale o tom zas inokedy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?