reklama

ZÁPISKY Z KALIFORNIE - V. časť - SAN FRANCISCO

Sobota - 27. september 2014 - tretí deň v San Franciscu.  Prehliadka pokračuje...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dnes sa mi ranný pouličný ruch okolo hotela nezdal až taký hrozný. Spala som do pol ôsmej a keby mi nebolo treba vyprázdniť „septik“, myslím, že by som spala aj dlhšie. Ale dnes máme toho na pláne viac ako včera. Obchody nás už nelákajú. Chceme spoznať mesto ako celok, tak sme si zakúpili vyhliadkovú jazdu po SF. Trvá približne tri hodiny, samozrejme ak počas jazdy nevystúpime. K jazde patrí aj moderná vymoženosť techniky - "audio Guide".
V reklamách píšu, že je v 12 jazykoch. Považujem teda za samozrejmé, že jedným z nich je aj ruština.
Nie je. Asi tu ešte stále pretrváva studená vojna.
Vopchala som si slúchadlá do uší, mágala som tlačidlá ako bublinky na baliacej fólii a snažila sa nájsť ruštinu. Alebo aspoň nejaký jazyk, ktorému by som trochu rozumela.
Našla som jediný.
Ten svoj. V ústach.

Našťastie v autobuse mali dostatok slušne „vymakaných“ máp mesta (podotýkam ZADARMO), s vyznačenou trasou aj s popisom, kde všade budeme stáť. Keďže som si ešte na Slovensku prečítala o SF všetko, čo bolo dostupné, tak som mala možnosť viac sa kochať výhľadom na mesto. Keď už spomínam tie mapy, tak mi nedá, aby som nespomenula Slovensko. Možno sa mýlim, ale neviem o tom, že by u nás boli bežne v rôznych stojanoch v meste, alebo na hoteloch dostať zdarma mapy mesta. Za tých niekoľko precestovaných rokov som si zvykla, že všade, kam sa mi podarilo docestovať boli mapy „free“.

Keďže som sama mala pizzeriu v širšom centre Bratislavy, stávalo sa mi občas v lete, že mi do nej zablúdili nejakí stratení turisti. Často si pýtali mapu. Dvakrát som im darovala moju vlastnú, ktorú sme v podniku držali kvôli rozvozu. Všetci nadávame, že k nám nechodia turisti. Ale čo im ponúkame? Ubytovanie na Slovensku a v Bratislave obzvlášť je mnohokrát drahšie ako v iných, „atraktívnejších“ destináciách. 
(Uvodzovky dávam preto, aby si niekto nemyslel, že našu krajinu nepovažujem za dosť atraktívnu.)

Počasie je tiež jeden z dôležitých bodov môjho cestovateľského zámeru. Vždy si dôkladne naštudujem, v ktorom ročnom období, je vhodné ísť tam, kde cestujem. Preštudujem aj viac ako 10-ročnú históriu počasia a zrážok na „weatheronline“, aby som sa ubezpečila, že tam nehrozia hurikány, monzúny a iné prírodné „zábavky“.
September a október sú pre poznávanie Kalifornie ideálne. Napríklad v iných mesiacoch a práve v tých letných, vznikajú v SF časté hmly. A nielen tam. Niekedy zasiahne hmla celé pobrežie od severu až po San Simeon. Vtedy sa poznávací výlet ľahko zmení na nepoznaný.

Je koniec septembra a teplota stúpla už na 29 stupňov. Sedíme na hornom, otvorenom poschodí autobusu, takže slnko praží priamo na nás. Čože ja? Ja mám vlasy. Ale Róbert! Má štyri vlasy v piatich radoch, takže vystavuje slnku naplno svoju takmer odhalenú lebku. Doma si totiž zabudol klobúk ale nový si kúpiť nechce. To je ďalšia z jeho „úžasných“ vlastností. Sporovlivosť. Radšej nech mu zhorí celá gebuľa. On predsa nevyhodí peniaze za klobúk, keď mu doma v skrini už aj tak jeden zavadzia. Nemá zmysel prehovárať ho.
A nakoniec, nie ja, ale on bude trpieť.

Autobus je typu HOP ON, HOP OFF, takže keď sa nám niekde zapáči, môžeme vystúpiť, pobudnúť tam a potom zase nastúpiť. Čosi podobné máme aj na Slovensku. Ale nejde o autobusy, ale o druhý a tretí dôchodkový pilier. Vláda otvorí na pár mesiacov niektorý z pilierov, aby si ľudia mohli presunúť peniaze tam, kde to v skutočnosti potrebuje vláda. Napríklad do sociálnej poisťovne. Čiže keď treba „naskočíme“ a keď vláda potrebuje, tak „vyskočíme“. Presne ako autobusy HOP ON, HOP OFF.
A tak si teda „hopkáme“ z piliera do piliera až kým sa definitívne nezrútia.

My s Róbertom máme na to celý deň a tak môžeme začať s prehliadkou na kolesách. Jedna zo zastávok je priamo pri vstupnej bráne do Chinatown. Máme šťastie, lebo väčšina ľudí nastupuje až na nábreží, kde je oficiálne prvá zastávka. Takže máme takmer celé horné poschodie pre seba. Volím stranu tak, aby mi pri fotení slnko čo najmenej komplikovalo život.
Možno sa v duchu pýtate ako chcem fotiť, keď autobus je aj tak stále v pohybe.
Nie je. Doprava je neskutočne pomalá.
Ako hovorieva Róbert, v meste je „plná dupka“ áut a križovatiek. Takže buď stojíme preto, lebo máme stáť, alebo stojíme preto, lebo musíme stáť. To prvé predstavuje oficiálnu zastávku a to druhé neoficiálnu, keď máme červenú. Takže keď stojí autobus, ja stojím tiež, lebo fotím. A keď autobus ide tak sedím a čumím. Na všetko, čo je v dosahu mojej schopnosti vidieť. Doteraz som tie zábery poznala len z televízie a vždy som si predstavovala, aké to asi bude na živo.
No, poviem vám, živo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obr. č. 16 - štvrť Financial District
Obr. č. 16 - štvrť Financial District (zdroj: LR)

Prechádzame štvrťou Financial District (obr. č. 16, 17), popri najznámejšom sanfranciskom mrakodrape – budove Transamerica Pyramid (obr. č. 18).

Obr. č. 17 - štvrť Financial District
Obr. č. 17 - štvrť Financial District (zdroj: LR)

Keby malo SF svoj vlastný občiansky preukaz, tak by na jeho fotografii určite bola táto budova. Týčila by sa do nebies v pozadí skvostných viktoriánskych domčekov.
Kontrast, alebo skôr súzvuk historického a súčasného, moderného.

Obr. č. 18 - Transamerica Pyramid - pohľad z Columus Ave
Obr. č. 18 - Transamerica Pyramid - pohľad z Columus Ave (zdroj: LR)

(No, a keby SF malo aj svoj pas, tak by na ňom určite nechýbala fotografia mostu Golden Gate.)
Trošku sa zastavím pri Transamerica Pyramid. Táto stavba bola mnohými obyvateľmi SF dlho odmietaná a nenávidená.
Podobne ako kedysi Eiffelovka v Paríži.
Dnes však už tvorí neodmysliteľnú súčasť siluety SF.

Postavili ju v roku 1972. Má tvar ihlanu, 48 poschodí, 3 678 okien a vysoká je 260 metrov. 64,6 metrov nad najvyšším poschodím sa vypína dekoratívna vežička, ktorá je vnútri dutá. Na jej špici sú namontované štyri kamery, otáčajúce sa na všetky svetové strany. Tieto pohľady sú ďalej prenášané na monitory umiestnené v prízemí budovy. Takže vyhliadka je vlastne na prízemí.
Po východnej aj západnej strane, má budova ešte akési vertikálne „krídelká“. Východné krídlo obsahuje 18 výťahových šácht. V západnej je vetrací komín a núdzové schodisko.
Kedysi dávno boli na mieste , kde teraz budova stojí, turecké kúpele. Ale v roku 1853 tu už stál Montgomery Block, ktorý bol svojho času najväčšou budovou na západ od Mississippi. V suteréne bol obľúbený Exchange Saloon, ktorý pravidelne navštevoval Mark Twain. Tu sa zoznámil s hasičom, ktorého meno mu neskôr poslúžilo pre jednu z jeho hlavných postáv.
Ten hasič sa totiž volal Tom Sawyer.

Pokračujeme ďalej pozdĺž Embarcadera - najväčšieho sanfranciského projektu, dokončeného po desiatich rokoch v roku 1981. Sú tu výškové budovy 35 – 45 poschodové. Administratívne, obchodné, ale aj hotely. Veľmi populárny je Le Meridien San Francisco. V átriu, ktoré čnie až do výšky 17. poschodia sa nachádza obrovská zemeguľa nazývaná Eclipse. Sklenené výťahy vyvážajú návštevníkov do otáčavej reštaurácie Equinox na streche. Jeden okruh trvá cca 40 minút.
(Takmer ako Kamzík v Bratislave.)
Približujeme sa k pomerne známej a často fotenej budove Ferry Building (obr. č. 15 - IV. časť), postavenej ešte v rokoch 1896 – 1903. Vďaka rýchlemu zásahu požiarnych lodí, čerpajúcich vodu zo zálivu, prežila aj zničujúci sanfranciský požiar v roku 1906. Veža je vysoká 71 metrov a bola postavená podľa vzoru maurskej zvonice v španielskej Seville. V 30. rokoch minulého storočia budova slúžila ako „stanica“. Ročne tadiaľto prešlo viac ako 50 miliónov cestujúcich. Jednalo sa väčšinou o pasažierov transkontinentálnej železnice v Ouklande a pracujúcich, ktorí využívali každý deň asi 170 trajektov, aby sa nimi prepravili deň čo deň z jednej strany zálivu na druhý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Trasa autobusu pokračuje cez Washington Square, v štvrti North Beach, prezývanej často aj Little Italy. Dodnes je to veľmi rušná časť SF a asi jediná, ktorá prekypuje životom aj v noci. Na rozdiel od iných lokalít SF, kde zatvárajú podniky o desiatej večer, sú v tejto štvrti bary a reštaurácie otvorené do neskorej noci.
Námestie je tvorené trávnatou plochou a lavičkami. Vládne tu atmosféra ako z talianskeho filmu.
Ale s americkými hercami a režírovaná americkým režisérom.

Voňavá atmosféra pekárne
Voňavá atmosféra pekárne (zdroj: LR)

V strede námestia sa týči socha Benjamina Franklina. V roku 1979 bola do zeme pod ňou uložená akási „časová schránka“, ktorá má byť otvorená až v roku 2079. Údajne obsahuje džíny značky Levi´s, fľašu vína a báseň, ktorú napísal Lawrence Ferlinghetti, beatnicky básnik a tiež majiteľ prvého paperbackového kníhkupectva v USA - City Lights.
No, neviem... U nás by tú fľašu určite niekto vyčmuchal už dávno pred určeným dátumom.
Štvrť lákala v minulosti aj iných spisovateľov a bohémov. Inšpiráciu tu našli predstavitelia tzv. „beatnickeho hnutia“ v 50-tych rokoch 20. storočia. Jack Kerouac, Allen Ginsberg, Neal Cassady, Lawrence Ferlinghetti, William Burroughs a iní. Ale k tejto téme sa ešte dostanem.
Okrem relaxu, ktorý normálne tento park poskytuje, môžete navštíviť kostol Saints Peter and Paul Church (obr. č. 17, 18).
 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obr. č. 17 - Saints Peter and Paul Church (pohľad z Washington Square)
Obr. č. 17 - Saints Peter and Paul Church (pohľad z Washington Square) (zdroj: LR)
Obr. 18 - Saints Peter and Paul Church - pohľad z Columbus Ave na Filbert Street.  V pozadí vidno Coit Tower
Obr. 18 - Saints Peter and Paul Church - pohľad z Columbus Ave na Filbert Street. V pozadí vidno Coit Tower (zdroj: LR)

Hovoria mu aj talianska katedrála. Niekedy ho nazývajú tiež Kostol rybárov, lebo mnohí Taliani, ktorí kedysi húfne osídľovali túto štvrť sa živili rybolovom. Prví osídlenci, ktorí sem prišli z Janova a Sicílie ešte na sklonku 19. storočia, tu položili základy sanfranciského rybárskeho priemyslu.
Dnes je štvrť plná čarovných cukrární, pekární, kaviarní a reštaurácií. Tí, ktorí zbohatli, sa postupne presúvajú do štvrti Marina District, ktorá dnes patrí k tým lepším.

Pred spomínaným kostolom Saints Peter and Paul Church boli v roku 1957 nafotené aj svadobné fotografie slávnej Marilyn Monroe s miestnym baseballovým hrdinom Joeom Di Maggiom. Svadba sa ale v tomto kostole nekonala. Bohoslužby dodnes môžete počuť v taliančine aj v kantonštine.
Posúvame sa ďalej a vďaka červenej na semafore si môžem odfotiť známu 64 metrov vysokú vežu Coit Tower (obr. č. 18).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obr. č.18 - Coit Tower
Obr. č.18 - Coit Tower (zdroj: LR)

Vztýčená je na vrchole 86 metrov vysokého Telegraph Hill. Stavba bola postavená v roku 1933 a financovala ju hasičmi posadnutá výstredná filantropka a dedička Little Hitchcock Coit. Údajne mala aj na svojej posteľnej bielizni vyšitý emblém požiarnej zbrojnice. Vraj nechýbala pri žiadnom požiari, či pohrebe nejakého hasiča.
Hmmm... Kto vie, čo za tým bolo? Žeby nejaká úchylka?

 

Ľubica Rusnáková

Ľubica Rusnáková

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý opustí domov, aby zdokonalil seba a iných je vraj filozof. Človek, ktorý cestuje z krajiny do krajiny a vedie ho len slepý impulz zvedavosti, je vraj tulák. Tak neviem...Asi som tulák-filozof. Zoznam autorových rubrík:  AforizmyFejtóny, úvahy...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu