reklama

Štvrtý rozmer, alebo korytnačka a zajačik

Konečne som dostala odvahu. Je o sedemnásť rokov mladší. Neviem, čo tým sleduje, ale z nejakého dôvodu ma chce. Nech už je ten dôvod akýkoľvek, takú šancu neodmietnem. Možno to bude prvý aj posledný raz. A čo? Idem do toho.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nemám čo stratiť. Pri najhoršom si povieme zbohom a život pôjde ďalej ako doteraz.
Čo si však vziať na seba? Niečo sexi. Sexi bielizeň, sexi pančuchy... Aj keď postava už dávno nie je taká sexi ako bola kedysi. Postava by aj ušla, ale tá pokožka. Zo dňa na deň tuším zväčšuje svoj povrch. Nechápem to. Všetci tvrdia, že sa stará koža scvrkáva. Keby to bolo naozaj tak, mala by byť natiahnutá a nie visiaca. Aj tak s tým už nič neurobím. Čo nemôžem ukázať, to musím zakryť.
To je ono. Správne zakryť čo je zlé a vyzdvihnúť, čo sa dá.
Hmm... Vyzdvihnúť. Ale ako? A čo vôbec? Všetko sa aj tak stále viacej ťahá k zemi. Čo mám urobiť stojku?
Už viem. Na dne skrine mám odloženú hodvábnu bielizeň. Aj s podväzkovým pásom. Super! Že mi to skôr nenapadlo. Zabijem dve muchy jednou ranou. Zakryjem prevísajúce brucho a zároveň nepeknú, asi tridsaťpäť centimetrov dlhú jazvu, ktorú mi plastický chirurg vyrobil doslova na moje vlastné želanie. Nie, žeby som si takú obrovskú jazvu naozaj priala, ale keď sa mi po operácií ženských súčiastok nepáčila malá, asi osemcentimetrová jazva tesne nad ženským trojuholníkom, tak som zvolila radikálne riešenie. Plastický chirurg. Absolvovala som „skrášľujúcu“ operáciu. Najprv jednu. Nepodarila sa. Vyzeralo to, akoby na mojom bruchu došlo k zosuvu pôdy. Cez celé brucho som mala veľký zdurený val. Čo s tým? Veď som za to zaplatila pekných pár tisíc eur, tak mám snáď právo na rekonštrukciu. Mala som. Po zaplatení ďalšej, dosť značnej sumy peňazí. Nevadí. Čo by som nevydržala pre krásu. Alebo skôr pre akúsi ilúziu krásy. Po troch mesiacoch od prvej „skrášľujúcej“ operácie som absolvovala aj ďalšiu. Podobne „úspešnú“. Z pôvodnej osemcentimetrovej jazvy a neskôr asi dvadsaťcentimetrovej jazvy som dosiahla ešte väčšiu, tridsaťpäťcentimetrovú. Keď to pôjde takto ďalej, budem mať jazvu okolo pásu ako rovník. A ak k tomu pridám zvislú jazvu po operácii platničiek na chrbáte, tak mám vlastne aj poludník. Greenwichský. Ak ešte priberiem zopár kíl zemeguľa bude mať vážne silnú konkurenciu.
Po tomto druhom, „úspešnom“ pokuse o zlepšenie stavu mojej jazvy som to radšej vzdala. Veď kto už len bude zvedavý na nejaké jazvy na pomaly, ale isto starnúcom tele?
Tak. Spodná bielizeň je jasná. Ale čo ďalej? Keď podväzky, tak pančuchy, a keď pančuchy, tak aj šaty, či sukňu. A samozrejme vysoké opätky. Predĺžia mi nohy a zoštíhlia celú postavu. A keď budem môcť, tak si pri „akte“ nechám aj topánky. Podprsenka má kostice. Tie poslúžia ako lešenie a pri troche šikovnosti mi môže práve podprsenka pomôcť udržať pekný tvar pŕs. V správnej chvíli si ich vytiahnem z košíkov smerom hore, aby kostice spolu s košíkmi tvorili ich spodnú oporu. A bude vybavené. Brucho v podväzkoch, prsia opreté o zábradlie. Ostatné už nejako ujde.
Idem na vec. Sprcha, telové mlieko, krém...
Správny make up, parfum, posledná úprava vlasov a môžem vyraziť.
Osem hodín večer. Vonku je ešte svetlo. Ten letný čas ma asi zabije. Potrebujem šero. Keď prídem k nemu do bytu a nebude mať zatiahnuté žalúzie, uvidí na mne aj uhry, čo som si zabudla vytlačiť ešte v puberte. Do čerta. Musím „to“ nejako oddialiť. Nedovolím mu, aby hneď šiel na vec. Najprv trochu pokecáme, popijeme a potom... Potom uvidím.
Už sedím v jeho aute. Pozorujem ho. Je to fakt urastený chalanisko. Škoda, že je taký mladý. Ale čo škoda? Chlapi v mojom veku aj tak balia len mladé babenky. Čo sme my horšie? Nie. Bude to pre mňa nová skúsenosť. Aká? To sa predsa nedozviem, keď neskúsim.
Aký je len voňavý. Sladučký. Hebký. Bože! Ani sa už nečudujem tým starým chlapom, že tak bažia po mladých dievčatách. Aj by som ho chytila za ruku, ale bude si myslieť, že som totálne nadržaná. 
A nie som? Ale musím byť aspoň trochu zdržanlivá, nech na mne nevidí vzrušenie, ktoré ma ovláda stále intenzívnejšie. Ešte dobre, že býva na inom sídlisku. Kým k nemu dorazíme, hádam sa upokojím. Mala by som sa tváriť, že mi je v podstate fuk, že idem k nemu. Nech si až tak moc nenamýšľa. Už je to tu. Stojíme na križovatke, cítim jeho pohľad. Premeriava si ma, nakláňa sa ku mne a dáva mi bozk. Letmý, nežný. Hmmm... Som ešte vzrušenejšia ako predtým. Cítim túžbu, ale zároveň sa hanbím. To je horšie ako prvé rande v živote. Je to ako snažiť sa urobiť na niekoho dojem cestovným lístkom na vlak, napriek tomu, že on si môže dovoliť cestovať lietadlom.
Ale vybral si on. Tak asi vie prečo?
Auto zaparkoval pri vchode. Pomáha mi vystúpiť. Usmeje sa. To je dobré znamenie. Ešte si to nerozmyslel. Otvára vchodovú bránu. Čakáme na výťah. Vstupujeme do neho súčasne. Vo výťahu sa jeho pery doslova prilepia k mojim. Cítim ako ma oblieva vlna vzrušenia, ale podskočíme a výťah zastavuje. Vystúpi prvý a podíde k dverám. Posunkom mi naznačuje, aby som nezdržiavala. Horím nedočkavosťou aj strachom.
V chodbe svojho bytu mi podáva papuče. Obrovské. Ikeácke. Vraj aby som si urobila pohodlie. Do kelu. Vyzúvam si moje úžasné lodičky. Spadnem o dve poschodia nižšie. Moje nohy náhle stratia tvar a pripadám si ako rozpadávajúce sa rímske Koloseum. Ó bože. Môj plán sa rúca spolu s Koloseom. Sexuálne vzrušenie z výťahu sa mení na rozrušenie. Ešte neskladám zbrane. Ešte je šanca ukázať sa v plnej kráse. Chvalabohu, v byte je šero, žalúzie má zatiahnuté. Aspoň niečo mi vychádza. Keby mu aspoň trklo ponúknuť mi nejaký drink, aby som sa trochu uvoľnila. Už, už sa ho chcem opýtať, či nemá niečo vypiť, keď otvorí chladničku a ponúkne mi šampanské. Uff... tak to si dám. Najradšej by som pila priamo z fľaše a všetko. Ovládnem sa. Z kuchynskej skrinky vytiahne dva poháre na sekt. Naleje do nich šampanské. Pristúpi ku mne, podá mi jeden z pohárov, pobozká ma a štrngne si so mnou. Sláva. Prvé dejstvo mám za sebou.
Sadám si na roh sedačky. On na druhú stranu. No pekne. Som zvedavá, kto začne. Ja určite nie. A ak nenájde odvahu ani on, tak asi nezačneme vôbec. Prejde pár minút a my sme jak zasiahnutí paralyzérom. On rozpráva, ale ja nevnímam. Moje myšlienky sa uberajú jediným smerom. Áno, alebo nie? Vstáva a prehľadáva cédečka. Fíha! Asi to bude aj s hudbou. Dobré. Chlapec pozná „know how“. V obývacej izbe sa o chvíľu rozliehajú tóny známej piesne Cohena. Dobrý výber. Len už poď ku mne. Poď. Nenechaj ma tak dlho čakať.
V mojom veku sa „toho“ nakoniec nemusím dožiť, pomyslela som si sarkasticky.
Konečne sa blíži ku mne. Skláňa hlavu, pozerá mi do očí a... pýta sa, či si dám ešte pohár šampanského. Šľak ma triafa. Ale dám si. Čo mám robiť. Keď už nič, tak si aspoň vypijem. Pri tej myšlienke mi myká kútikmi úst. On si to všimne a zarazí sa. Dám mu najavo, že sa nič nedeje, ale z výrazu jeho tváre je mi jasné, že nič nepochopil. Začnem vysvetľovať, ale zamotávam sa stále viac. Už nechápe ani to, čo chápal doteraz. Nevydržím, schmatnem ho za uši a bláznivo ho začnem bozkávať na pery. V úžase nad náhlou zmenou v mojom správaní ostáva stáť a prijíma bozky bez odporu. Rukou skĺznem k miestu, ktoré by mi malo potvrdiť, že to, čo práve robím, robím dobre.
„Check in“ prebehol k spokojnosti nás oboch. Chcem dať ruku preč, ale cestu mi skríži jeho ruka. Dlaňou mi ovinie zápästie a miernym tlakom mi dáva najavo, že odtiaľ už niet cesty späť. Druhou rukou akoby sa pokúšal urobiť mi osobnú prehliadku. Prechádza ňou po stehne, zastaví sa na klipse podväzkového pásu. Zarazí sa. Čo nikdy nepočul o podväzkoch? Na chvíľu stuhnem, ale keď vidím šibalský úsmev jeho pier, upokojím sa. Súdim podľa jeho reakcie aj erekcie, že je všetko OK. Naše ruky bádajú ďalej. Naznačí mi, aby som mu vkĺzla rukou do nohavíc. Naozaj ma nemusel dlho prosiť. Šup, a je to! Už je ruka v rukáve. Vlastne v jeho nohaviciach. V boxerkách. Je tam akosi pritesno. Uvoľňujem rázporok a snažím sa spustiť jeho nohavice na parkety. Chviľku s nimi bojujem, ale nakoniec ten boj vyhrávam.
Druhé dejstvo večera začína naberať na obrátkach. Je mi horúco. Neviem, či mám klimakteriálny nával z poklesu hormónov, alebo je to nával sexuálneho vzrušenia. Ale chuť na divoký sex nezapriem.
Okrem hmatu zapájam do hry aj ostatné ľudské zmysly. Zrak, čuch a vzápätí aj chuť. Sluch nevynímajúc. Počúvam ako slastne vzdychá, cítim ako v ňom pulzuje mladá krv, vidím tú obrovskú túžbu a o pár minút už vychutnávam chuť jeho machovskej schopnosti množiť sa. 
Neviem, či druhé dejstvo speje ku koncu, alebo je iba v polovici. Vstávam, lebo cítim tupú bolesť v kolenách. Parkety nie sú práve mäkkým povrchom na polohu kľačmo. Sadám si na sedačku v očakávaní ďalšieho deja.
Nič.
Žeby naozaj nič? A ja som čo? Od macochy? Aj ja chcem. A mám takú sexi spodnú bielizeň. Kurnik šopa. Vari sme už neskončili.
Odchádza do kuchyne. Počujem ako otvára dvere chladničky. Čo tam asi hľadá? Veď sekt na stole ešte nie je dopitý. Počujem nejaký buchot, ale nedokážem si predstaviť, čo to môže byť. Už tuším. Zvuk, ktorý počujem mi naznačuje ako sa v kuchyni usiluje dostať kocky ľadu z nádoby na to určenej do misky. Do čerta! Čo chce robiť s ľadom? Veď šampanské je chladené až-až.
Chytá ma súčasne panika aj nervozita.
Vkročí do obývačky s úsmevom na tvári a kockami ľadu v miske. Ešte stále nič nechápem. Oblečený je od pása hore. Spodnú polovicu tela má odhalenú. Sledujem jeho štíhle, vyšportované nohy. Keby mu medzi nimi nehompáľal typicky mužský prívesok, tak by tie nohy mohli pokojne patriť modelke. Ale visiaci turista s batožinou je jasným dôkazom, že ide o chlapa.
Tak to som naozaj zvedavá, čo mi teraz predvedie. Žeby mladí schladzovali a preberali k životu baby v mojom veku kockami ľadu? Hmm... Je to možné. Alebo mi chce dať najavo, žeby som si mala nechať zájsť na neho chuť? Som pripravená prijať čokoľvek, len nech už viem, čo.
Sadne si tesne ku mne a neprestáva sa usmievať. Zoberie medzi prsty jednu kocku ľadu a jemne mi s ňou začne krúžiť popod ušný lalôčik a pokračuje od ucha až do stredu krku.
Bŕŕŕ... To je ale studené. Horúčava z predchádzajúcej aktivity ustúpila a ľad na mňa pôsobí ako vedro studenej vody. Zjavne mu nevadí môj zhrozený pohľad, lebo v hre pokračuje. Čo teraz? Mám to nechať tak a veriť, že nakoniec to všetko dopadne tak ako som chcela, alebo ho stopnúť?
Čakám. Držím. Jeho prsty poodhaľujú výstrih na blúzke. Začína mi rozopínať gombíky. Keď sa vzdal aj posledný gombík, šmahom ruky odkryl ľavú časť hornej polovice môjho tela. S druhou. pravou mu ja sama pomáham. Tak. Zostávam v nádhernej sexi podprsenke. Nech sa len chlapec dobre pozrie. Ešte stále stojím za hriech. 
Krúživým pohybom poloroztopenej kocky ľadu prechádza k okraju podprsenky. Upss... Objíme ma pažami okolo hrude a prstami oboch rúk smeruje k háčikom. Tak to nie! Tak sme sa nedohodli. Podprsenka má podľa môjho plánu zostať. To, čo je v nej síce môže vykĺznuť, ale nie úplne. To som predsa nechcela. Či? 
Bože ako sa len snaží. Našťastie mu to akosi nejde a ja rýchlo využívam príležitosť k záchrane. Vyberám z podprsenky to, čo sa doteraz tvárilo tak vznešene a hrdo. Opieram prsia o kostice podprsenky a považujem akt odhalenia za skončený. Rýchlym pohľadom skontrolujem, či je všetko tak ako som to mala naplánované.
Môže byť.
Berie z misky ďalšiu kocku ľadu a krúži ňou striedavo po jednej a po druhej bradavke. Je to príjemné, hlavne keď vidím ten blahodárny účinok. Od chladu sa prsia sťahujú a dostávajú pevnejší vzhľad, než v skutočnosti majú. Bradavky sa týčia ako ruskí bojovníci. Akoby sa aj ony samotné divili, kde sa v nich odrazu berie toľká hrdosť.
Zima, zima... teplo... teplo... teplejšie... horúco... Napriek chladu kocky ľadu mi začína byť akosi horúco. Blížime sa k hlavnému bodu večera. Vrcholu. Či vyvrcholeniu? Obzerá si výrobok značky Victoria Secret. Kde začať? Najprv nohavičky a potom pás, alebo opačne? Bezradne lomcuje klipsami na páse. Nie, nie, môj zlatý. Vidno, že nemáš skúsenosti. Nechaj to na mňa. Teším sa, že zase konečne začínam držať opraty pevne vo svojich rukách ja. 
Postavím sa, aby som s nonšalantnosťou striptérky zhodila zo seba nohavičky a ostala presne tak, ako som si to naplánovala. V podprsenke a s podväzkami v pančuchách. Lenže rata! Keď som sa doma obliekala, tak ani vo sne mi nenapadlo, že nohavičky cez pančuchy nevyzlečiem.
Kým riešim svoj vlastný hlavolam, on stráca trpezlivosť a niekoľkými pohybmi zhadzuje zo mňa všetko, čo mu prekáža. Vrátane podprsenky. Zostávam stáť ako Eva v raji a neviem, čo robiť skôr. Či ratovať prsia, ktoré sa mi vyliali na brucho a či ukryť zvrásnené pohorie na bruchu, rovník aj s poludníkom. Odrazu mi je to všetko jedno. Jediné, čo si stíham uvedomiť je, že sme obaja úplne nahí. Posledné, čo ešte vnímam je, že ma berie do svojho náručia a odnáša kamsi, kde je svetlo. Položí ma na obrovskú posteľ, po bokoch ktorej svietia dve nočné lampy. No zbohom! Už mi nič iné nechýba. Dúfam, že na stolíku má aj poriadnu lupu, aby si mohol obzrieť každý detail môjho chátrajúceho tela.
Nič také sa nekoná.
Perami, prstami a jazykom čosi na mojom tele hľadá. Čo? Mladosť? Krásu? Každou bunkou nasávam do seba vlhkosť jeho pier. Moje prudko stúpajúce vzrušenie prehlušuje pocit studu z vlastného tela. Prestávam rozmýšľať. Telo mi ochabuje. Načisto ho pohlcuje uvoľňujúca rozkoš. Strácam vedomie, ponáram sa kdesi do podvedomia nekonečna a slasti. Nevnímam čas. Kdesi v mojich útrobách cítim len obrovskú túžbu. Už nerozmýšľam o poludníkoch ani rovníku. Strácame sa jeden v druhom. Až do úplného splynutia. Splynutia Muža a Ženy. Dvoch ľudí, ktorí nemajú žiadne zábrany a nenechajú sa nikým pripraviť o tak jedinečnú chvíľu života.
Rútim sa do priepasti ale strach nemám.
Cítim len neutíchajúcu vášeň, rozkoš, slasť...
Je ráno.
Stojím nahá pred zrkadlom.
Nikdy som si nepripadala krajšia.
Ani keď som mala dvadsať.
Jedna, jediná noc ma vrátila v čase.
Vlastne nie.
Nevrátila.
Pretože som sa nikdy predtým takto necítila.
Až dnes som objavila skutočnú podstatu krásy.
Konečne som pochopila teóriu relativity.
Relativity ľudského veku.
Objavila som štvrtý rozmer.
Vnútorný. 
Cítim spokojnosť s celým svojim JA.

Ľubica Rusnáková

Ľubica Rusnáková

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý opustí domov, aby zdokonalil seba a iných je vraj filozof. Človek, ktorý cestuje z krajiny do krajiny a vedie ho len slepý impulz zvedavosti, je vraj tulák. Tak neviem...Asi som tulák-filozof. Zoznam autorových rubrík:  AforizmyFejtóny, úvahy...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu